Hoher Sonnblick 3106 m n. m.

Moja cesta sa začína na trhovisku Miletičova, odkiaľ idem autobusom číslo 68 na zastávku Markova a odtiaľ na stanicu Petržalka. Odtiaľ pokračujem Regional Expressom 6 smer Wien HBF. Z Wien HBF som išiel RJX 260 smer München HBF do Salzburg HBF, zo Salzburg HBF vlakom REX 3 smer Wörgl HBF do Taxenbach Rauris Bahnhof a odtiaľto autobusom 640 smer Kolm-Saigurn GH Ammererhof. Tu sme išli až na konečnú a tu sa môže náš výlet začať. Celá cesta trvala približne 8 hodín.

Začíname našu trasu, keď sme sa sem dostali, bolo už poobedie a začína výšľap. Ideme po červenej hore, prechádzame okolo chatky Schutzhaus Neubau a pokračujeme ďalej po červenej. Tá sa pri Bremserhäusl mení na čiernu. Sú tu staré budovy, ktoré tu boli ešte z čias, keď sa tu ťažilo zlato, napríklad kováreň alebo Knappenhaus, čo bolo klasické ubytovanie baníkov. Sú tu aj zaujímavé príbehy, že keď bolo veľa snehu, medzi budovami sa presúvali tunelmi, lebo snehu bolo naozaj veľa. Sú tu aj štôlne a ďalšie pozostatky baníckej histórie. Pokračujeme po čiernej a keďže sa nám nechce vracať, ideme trochu mimo trasu, aby sme sa napojili na žltú. Nie je to oficiálna trasa, ale na mape.cz je čiarkovaná a dá sa tadiaľ pohodlne prejsť.

Potom pokračujeme po červenej a ideme okolo Rojacher Hütte. Odtiaľ stúpame ďalej na vrchol. Cesta nie je ferrata, je to turistická trasa, ale je tu dosť nabitých železných kramlí, po ktorých treba šplhať, a človek ide naozaj po hrebeni, vpravo aj vľavo nie je nič.

Takéto chodníky vedú po skalách, nie je to ľadovec, je to kamenný vrchol, ale okolo nás sú ľadovce, ako môžete vidieť na tejto fotke.

Cesta je síce náročná, ale zvládli sme to a už vidíme, kde budeme spať – náš cieľ pre dnešok.

Trochu si poobzeráme chatku zvonku. Dáme si relaxačné pivko a ubytujeme sa. Brali sme si aj spacáky, ale nebolo to treba, bola tam normálna posteľ. Ideme na dnes spať. Chatka vypadá takto:

Na ďalší deň vstávame v skorých ranných hodinách a vydávame sa na zostup dole. Ideme tou istou trasou po červenej, na jednom mieste urobíme odbočku a ideme pozrieť Radhaus, čo bola budova, ktorá bola tiež súčasťou tejto baníckej osady. Vyzerá to nejako takto:

Toto miesto má veľmi bohatú banícku históriu, zlato sa tu ťažilo už od 14. storočia, avšak väčšina zlata bola vyťažená a kvôli lavínam a snehu tu bolo nebezpečenstvo, takže ťažba sa skončila približne v 19. storočí. Dnes je to už len kus histórie.

Ideme dole po našej čiarkovanej ceste, kde musíme aj prebrodiť rieku, tak sa vyzúvame, voda je ľadová, pretože tečie priamo z ľadovca. Schádzame dole až na autobusovú zastávku a vydávame sa na cestu späť do Bratislavy.

Výlet bol úžasný, plný krásnych výhľadov, histórie a dobrodružstva v srdci Álp. Ak máte radi hory, určite odporúčam Hoher Sonnblick!