Banská Štiavnica deň 2

Ráno z ubytovania

Druhý deň zase začínam v centre, kde som býval v Apartmánoch FRANZ. Odtiaľ to máš na banícke pamiatky aj na štart túry len pár minút, čo pri takom kopcovitom teréne naozaj oceníš.

Štôlňa Glanzenberg

Moja prvá väčšia zastávka bola štôlňa Glanzenberg, sprístupnený úsek bane, ktorý ukazuje, ako vyzeralo hlbinné dobývanie v srdci mesta. V stredoveku a skorom novoveku bola Banská Štiavnica hlavným zdrojom striebra a zlata v Uhorsku a v 18. storočí sa z nej stalo v rámci Habsburskej monarchie najväčšie stredisko ťažby vzácnych kovov. Rudné bohatstvo z okolia napájalo kráľovskú komoru, panovníci tu preto sledovali pokrok v ťažbe aj v spracovaní a do podzemia chodili aj na reprezentačné návštevy. V celom banskoštiavnickom ložisku baníci vytesali do skaly obrovský labyrint chodieb a šácht, v historických a novinových súhrnoch sa pri celkových dĺžkach hovorí o tisícoch kilometrov chodieb a šácht. Do povodia Hrona viedla napríklad aj dedičná voznícka štôlňa dlhá takmer šestnásť kilometrov, ktorá bola v svojej dobe jedným z najdlhších podzemných tunelov na svete. Na vlastné oči uvidíš len malý rez tejto siete: vchádza sa s výkladom, vstup je spoplatnený (mňa to vyšlo približne na 9 €). Treba sa vopred objednať, lebo verejný vstup je len dvakrát denne a do jednej skupiny berú najviac pätnásť osôb. Ak máš rád technické pamiatky a chladný vzduch v chodbách, podľa mňa to stojí za to. V podzemí som mal jasný pocit, z čoho mesto žilo stáročia: striebro a neskôr aj iné rudy platili meštianske domy na námestí, štátnu správu banskej veci aj vzdialené trhy celej habsburskej monarchie.

Banícke mesto a Banícka akadémia

Po exkurzii som si ešte raz pripomenul, prečo má Štiavnica taký zvuk v dejinách. V 18. storočí tu Mária Terézia zriadila Banícku akadémiu, prvú vysokú školu technického zamerania na svete, kde sa sústredili baníctvo, hutníctvo a presné meranie. Jej absolventi odchádzali do baní po celej Európe a tradícia presného inžinierstva sa s menom mesta spája dodnes. Spolu s okolitými technickými pamiatkami je historické jadro zapísané na zozname UNESCO.

Kalvária

Na kopci nad mestom leží baroková kalvária z 18. storočia, dielo jezuitskej stavby s radom kaplniek a božích múk. Pôvodne mala slúžiť ako miesto pobožnosti pre študentov Baníckej akadémie a zhora máš výborný výhľad na strechy a veže pod kopcom.

Z vrchu som videl celú kotlinu a okolité štíty Štiavnických vrchov.

Botanická záhrada

Zostupom som sa dostal k Botanickej záhrade, ktorú v Štiavnici spravuje Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Areál slúži výuke aj výskumu a na jar, keď rozkvitnú dreviny, pôsobí veľmi príjemne.

Bol tu aj takýto pekný rozkvitnutý strom:

Štiavnické vrchy: Červená studňa a Rosniarky

Na túru som išiel cez sedlo Červená studňa a bol som na vrchole Paradajsu a na Zadných Rosniarkach. Výhľad na mesto na fotke je z Predných Rosniarok.

Stúpanie mi dalo zabrať, ale kombinácia lesov, výhľadov a histórie v údolí dole je presne to, kvôli čomu sa sem oplatí zostať aj na viac dní.

Večer v meste

Večer som bol späť v centre, objednal som si pivo a chvíľu som len tak sedel. Pod zemou ráno, cez deň barok a záhrady, popoludní a večer kopce nad mestom. Taký deň sa len tak neopakuje a tu tie veci k sebe sedia. Určite sa sem ešte niekedy vrátim.

Ako sa sem dostať

Cesta z Bratislavy začína na autobusovej stanici. Odtiaľ som išiel autobusom smerom na Banskú Bystricu a vystúpil som na zastávke Zvolen, autobusová stanica. Odtiaľ som prestúpil na vlak Os 5757 smer Banská Štiavnica a došiel až do mesta.

Na spiatočnú cestu som išiel autobusom z Banskej Štiavnice zo zastávky Križovatka na Zvolen, autobusovú stanicu a odtiaľ linkou R836 URPIN späť do Bratislavy.